10 zvykov a tradícií na Vianoce: Ktoré z nich dodržiavate?

V minulosti boli veľmi obľúbené rôzne obyčaje spojené s mágiou a veštením, pretože ľudia verili, že im pomôžu odhaliť, čo ich čaká v nadchádzajúcom roku. Vianoce sa považovali za obdobie, kedy hranica medzi svetom ľudí a nadprirodzených síl bola tenšia, a preto mali mnohí pocit, že práve v tomto čase môžu pomocou rôznych rituálov ovplyvniť svoj osud.

Dodržiavanie zvykov prinášalo ľuďom nádej na lepšie časy, čo bolo veľmi dôležité počas dlhých zimných nocí a neistoty. Niektoré z nich sa zachovali dodnes. V súčasnosti ich však dodržiavame väčšinou pre zábavu a z dôvodu určitej zvedavosti.

Vianočný stromček je typickým symbolom Vianoc. Kedysi sa zdobil vonku v prírode sušeným ovocím, medovníčkami alebo slamenými ozdobami. Neskôr si ich ľudia začali nosiť domov, pretože verili, že ich ochránia pred mŕtvymi dušami. Preto každý rok zdobíme buď živý, alebo umelý stromček pestrofarebnými (často ručne vyrábanými) ozdobami, lesklými reťazami, svetlami alebo sviečkami spolu s hviezdou na jeho vrchole, ktorá symbolizuje nádej a osvietenie. V niektorých rodinách sa stále zachováva zvyk, že deti nesmú vidieť stromček, kým ho na Štedrý večer nerozsvieti „Ježiško“. Je to okamih, keď sa okolo neho zíde celá rodina, ktorá sa delí o radosť, lásku a teší sa na spoločne strávený čas pri sviatočnom stole.

Tip: Ďalšími vianočnými symbolmi sú adventný veniec a kalendár. Čo tak si ich s nami vyrobiť?

 3 tipy na výrobu adventného venca

Ako vyrobiť adventný kalendár a čím ho naplniť?

Štedrovečerná večera je nielen kulinárskym zážitkom, ale aj časom, keď sa všetci zídu pri jednom stole. Tento rituál, ktorý siaha až do stredoveku, tradične zahŕňal len bezmäsité jedlá, pretože sa zvyčajne dodržiaval celodenný pôst. Dôraz sa kládol na jednoduchosť a skromnosť jedál, ktoré mali symbolizovať duchovnú očistu. Jedol sa hubový kuba alebo pšenovník ochutený medom, jablkami, orechmi a sušenými slivkami. Podávala sa aj rybacia polievka a nezabudlo sa ani na sladké pečivo plnené sušeným ovocím.

Medzi ďalšie obľúbené vianočné jedlá patria sladkosti a vianočné koláčiky, ktoré si s nami môžete upiecť.

Recept na najlepšiu domácu vianočku a tipy na jej zapletanie

Recepty na vianočné pečivo

Kapor je na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou štedrovečernej večere a jeho príbeh začína už na predvianočných trhoch, kde si ľudia vyberajú toho svojho. Tí zručnejší s rybárskym lístkom si ho rovno vylovia z rybníka. Keď sa potom objaví na štedrovečernom stole, symbolizuje hojnosť a bohatstvo.

K tejto tradícii sa viaže aj povera spojená s rybími šupinami - ľudia si ich ukladajú do peňaženky, aby im prinášali šťastie a veľa peňazí počas celého roka. Dnes sa v mnohých rodinách namiesto kapra podáva losos alebo obľúbené kuracie či bravčové rezne so zemiakovým šalátom.

Rozkrajovanie jabĺčka na Štedrý večer je jedným z najobľúbenejších slovenských vianočných zvykov, ktorý do rodinného kruhu vnáša nádej a spoločnú zvedavosť. Po večeri sa vezme krásne červené jablko a rozkrojí sa naprieč - kolmo k stopke. Všetci sa potom s napätím pozerajú, čo sa ukrýva vo vnútri.

• Ak má jadrovník tvar hviezdičky, je to dobré znamenie, že sa rodina budúci rok zíde v zdraví.

• Tvar kríža podľa našich predkov predpovedal chorobu či dokonca smrť.

Ako na zaváranie jabĺk?

Veštenie z olova je stará česká tradícia praktizovaná aj na Slovensku, ktorá má nádych tajomstva a hravej zvedavosti. Na Štedrý deň sa kúsky olova roztavia nad plameňom a potom sa nalievajú do studenej vody. Tam okamžite olovo stuhne a vytvára prapodivné útvary, ktoré sa potom spoločne lúštia. Každý si v nich môže nájsť predpoveď na nasledujúci rok - pre niekoho sú symbolom šťastia, pre iného lásky alebo cestovania.

Odlievanie olova prináša do celého večera zábavné napätie a veľa srandy, keď sa rodina snaží prísť na to, čo im osud chystá v novom roku.

Tento rituál je spájaný s vidinou cestovania a nových zážitkov. Každý člen rodiny si vyrobí svoju malú lodičku – škrupinu od orecha so zapálenou sviečkou – a opatrne ju pustí na vodu. Lodičky potom spoločne plávajú v lavóre a ich pohyb symbolizuje, čo čaká každého v budúcom roku:

• Ak sa lodička pohybuje prevažne blízko pri brehu, znamená to, že dotyčný zostane doma.

• Ak sa vydá na šíru vodu, možno ho čakajú nové dobrodružstvá.

Imelo so svojimi drobnými bielymi bobuľkami symbolizuje šťastie, lásku a požehnanie. Táto tradícia siaha do dávnych čias, keď ľudia verili, že má magickú ochrannú moc - prinášalo požehnanie do domu, ochranu pred zlými duchmi a podporovalo plodnosť.

Zvyk zavesiť ho nad dvere alebo na luster pretrváva dodnes a hovorí sa, že bozk pod imelom zabezpečí lásku a harmóniu po celý nasledujúci rok. Najmä pre zamilované páry je to krásna príležitosť pripomenúť si vzájomnú náklonnosť.

Hovorí sa, že kto vydrží celý deň nejesť, uvidí večer zlaté prasiatko - symbol šťastia a hojnosti. Tento zvyk má korene v starých ľudových obyčajoch, kedy pôst slúžil nielen na duchovnú očistu, ale aj ako príprava na slávnostnú večeru.

Pre deti je to však skôr hra, pri ktorej s nadšením očakávajú, či sa zlaté prasiatko naozaj objaví - napríklad v odlesku sviečky alebo na stene, keď sa stmieva. A aj keď sa pôst občas „prelomí“ malým kúskom sladkosti, je zábavné sledovať, ako sa ho všetci snažia poctivo dodržiavať.

Korene tejto starodávnej tradície siahajú do čias našich starých mám a prababičiek, keď slobodné dievčatá hľadali znamenie o svojom osude. Verilo sa, že magické spojenie Vianoc a duchovna dokáže predpovedať budúcnosť. Na Štedrý večer si teda dievčatá vyzuli črievicu, postavili sa chrbtom k dverám a hodili si ju cez plece.

• Keď dopadla špičkou k dverám, malo to byť znamenie, že sa v budúcom roku vydajú a opustia rodný dom.

• Päta k dverám znamenala, že sa ich čas ešte nenaplnil.

Tento hravý rituál plný očakávaní v niektorých domácnostiach pretrval až do dneška.

Betlehemy do domovov prinášajú pocit pokory a pripomínajú zázrak narodenia Ježiška. Na Slovensku sa začali stavať už v 16. storočí, kedy boli veľmi obľúbené drevené, papierové alebo keramické figúrky, ktoré znázorňovali Svätú rodinu, pastiera, troch kráľov aj zvieratká.

Dodnes sa betlehem zostavuje väčšinou na konci adventu a odkladá sa až na Hromnice (2. februára). Pôvodne bol dominantným prvkom vianočnej výzdoby väčšiny domácností a namiesto pod stromčekom sa darčeky umiestňovali práve pod neho.

Ako vybrať vianočné dekorácie?

Kedysi sa v slovenských domácnostiach dodržiavali mnohé staré slovenské tradície, ale dnes ich už pozná len málokto. Ako ste na tom vy?

• Klopanie na kurník: slobodné dievčatá kedysi klopali na dvere kurníka črievicou. Ak sa ozvala sliepka, znamenalo to, že slečna zostane slobodná. Ak však zakikiríkal kohút, mohla sa tešiť na skorú svadbu.

• Nevstávať od stola: Počas štedrovečernej večere boli všetky jedlá pripravená na dosah ruky, pretože sa nesmelo vstávať od stola. Kto by vstal, privolal by na seba nešťastie do nasledujúceho roka.

• Párny počet ľudí: Pokiaľ mala rodina nepárny počet členov, pridával sa na stôl jeden prázdny tanier navyše. Tento zvyk buď vyjadroval solidaritu voči tým, ktorí by mohli potrebovať útočisko, alebo slúžil ako spomienka na blízkeho, ktorý sa už rodinného stretnutia nemohol zúčastniť.

• Obviazaný stôl: Pri večeri sa stôl zviazal povrazom alebo reťazou, aby sa rodina spojila na ďalší rok. Pod stôl sa často dávali dve prekrížené sekery. Kto sa ich dotkol nohou, udržal si zdravie na ďalšie roky.

• Otvorené okná a dvere: Tesne pred polnocou sa otvárali okná a dvere, aby mohli do domu vstúpiť anjeli aj duchovia dobrej vôle.

• Svetlo v oknách: Svetlo pre zatúlané duše bolo tradične zapaľované v okne alebo na stole, aby poskytlo útechu a orientáciu tým, ktorí by mohli blúdiť v zimnej noci.

• Ranná očista: Kto vstal na Štedrý deň skoro ráno a opláchol sa studenou vodou z potoka či studne, mohol sa po celý ďalší rok tešiť pevnému zdraviu.

• Cibuľové šupky: Do 12 cibuľových šupiek, ktoré predstavovali jednotlivé mesiace, sa nasypala štipka soli. Ak sa soľ do rána rozpustila, znamenalo to, že daný mesiac bude daždivý.

• Vymetanie šťastia: Na Štedrý deň sa nesmelo zametať, pretože ľudia verili, že by tým mohli vyhnať šťastie z domu.

• Pranie a vešanie bielizne: Podľa starej povery prinášalo pranie aj vešanie bielizne na Štedrý deň smolu. Verilo sa, že ten, kto bielizeň vyperie, privolá úmrtie niekoho z rodiny.

• Trasenie stromčekom: Slobodné dievčatá vybiehali po večeri von a triasli konármi jablone alebo zlatého dažďa. Pokiaľ sa z nejakej strany ozval štekot psa či vytie, znamenalo to, že odtiaľ príde ich budúci ženích.

• Pätky chleba a vajíčka pre šťastie: Ak ste si chceli zabezpečiť šťastie, mohli ste počas štedrovečernej večere zjesť kúsok tvrdého pečiva. Na druhý deň sa jedli vajíčka znesené na Štedrý deň ako symbol prosperity a hojnosti.

Tipy na darčeky   Ako baliť darčeky?