Ako pestovať papriky: výsadba, hnojenie, zaštipovanie a zber

Ideálny čas na pestovanie papriky zo semien je január až február. Zakúpené semená stačí namočiť do vlažnej vody aspoň na 24 hodín, tým urýchlite proces klíčenia. Na klíčenie vám poslúži vlhká vata alebo vatové tampóniky. Akonáhle semená začnú púšťať malé korienky, je čas na ich premiestnenie do pôdy.

Do pripravenej nádoby vložte dobre navlhčený výsevný substrát. Na jeho povrch položte naklíčené semienka, zľahka ich poprášte substrátom a opäť ich navlhčite. Papriky sú náročné na svetlo, teplo a vlhko. Preto udržiavajte nádoby so semenami a vyklíčenými rastlinami v teple približne 25 °C. Vlhkosť sa odporúča len taká vysoká, aby povrch substrátu stihol do večera vyschnúť. A pre dostatok svetla je ideálne umiestniť vyklíčené semená na okno orientované na juh.

• Namočenie semien do vlažnej vody na 24 hodín.

• Premiestnenie na navlhčenú vatu (proces klíčenia).

• Po vyklíčení premiestniť semienka do nádoby s navlhčeným substrátom.

• Nádoby umiestniť na svetlé a teplé miesto (južná strana).

Papriky sa obvykle pestujú vonku v záhonoch, nič vám ale nebráni zasadiť rastliny aj doma do nádob - o tom viac v časti Ako pestovať papriky (vonku/doma). Pokiaľ sa ale rozhodnete pre záhon, prikryte ho približne 14 dní pred samotným sadením čiernou netkanou látkou. Tá pomôže pôde sa prehriať, čo papriky vyžadujú, a navyše vám neskôr uľahčí boj s burinou.

Vyberte pre rastliny slnečné a vzdušné miesto. V záhrade odporúčame záhon po strukovinách, tekviciach, koreňovej zelenine alebo kukurici, kde sa im bude najlepšie dariť. Miestu po paprike by ste sa však mali vyhnúť aspoň 3 roky.

Jarné práce na záhrade Ako urobiť vyvýšený záhon

Rastliny sú náročné okrem iného aj na výživu. Preto je pred výsadbou potrebné doplniť pôdu o kompost alebo iné hnojivo. Výživu pridávajte počas celého vegetačného obdobia. Počas odkvitania a prvých náznakov plodov dodajte do pôdy dostatok draslíka, a naopak sa vyhnite dusíku. Dusíkaté hnojivá použite na začiatku, keď chcete, aby rastlina nasadila listy a rozkonárila sa.

Okrem kupovanej výživy môžete použiť aj domáce hnojivo na papriky - napríklad slepačinec. Slepačí trus obsahuje mnoho prospešných látok (dusík, fosfor, draslík alebo vápnik), ktoré podporujú fotosyntézu či zlepšujú celkovú kvalitu pôdy. Stačí zaliať trus vodou a nechať v uzavretom vedre dva týždne kvasiť. Potom ho už len pridáte k rastlinám. Hnojenie papriky slepačincami vám vyčarí bohatú úrodu, ale pri manipulácii s touto výživou by ste mali počítať s pomerne silným zápachom.

Papriky možno pestovať vonku na záhone, v skleníku alebo vo fóliovníku. Nemajú problém ani s domácim prostredím a rastom v kvetináčoch, debničkách alebo vreciach. Vždy však vyberte správnu nádobu, miesto a ďalšie podmienky.

Pestovanie v nádobách

Na pestovanie paprík v nádobách je potrebné vybrať správne odrody s ohľadom na ich vzrast. Okrem výberu odrody je nutné zvoliť aj správnu nádobu. Ideálny je aspoň 25 cm hlboký kvetináč s odvodňovacími otvormi.

Nezabudnite tiež na drenážnu vrstvu, ktorú od substrátu môžete oddeliť netkaným textilom. Lepšie sa tak v nádobe bude udržiavať vlaha. Substrát môžete zaobstarať klasický záhradný a premiešať ho s trochou kompostu. Podobne funguje aj pestovanie paprík vo vreciach. Pri vreci len myslite na odstrihnutie spodných rohov, aby lepšie odtekala prebytočná voda.

Nádoby s rastlinami neumiestňujte na sever kvôli nízkym teplotám. Ako sme písali vyššie, uprednostňujú teplo. S tým súvisí aj pravidelné zalievanie, ktoré je pri pestovaní v nádobách potrebné každý deň. Ak sa rozhodnete pre pestovanie papriky doma v byte, musíte jej pomôcť aj s opeľovaním. Rastlina je samoopelivá, a tak sa opeľuje vlastným peľom. Stačí ňou zľahka zatriasť alebo si na pomoc vziať napríklad malý štetec.

Zelenina a ovocie na balkóne Ako na pestovanie paradajok

Hlavný dôvod, prečo by ste mali rastlinky zaštipovať, je navýšenie úrody až o 20 %. Vďaka zaštipnutej stonke sa rast do výšky ľahko spomalí, rastlina sa naopak rozkošatí, bude dostatočne presvetlená a prevzdušnená. Lepšie sa budú hmyzu opeľovať kvety a následne aj dozrievať plody.

Rastliny by sa ale mali zaštipovať až vo chvíli, keď na výšku merajú najmenej 30 cm. Pokiaľ si na rastline všimnete nové výhonky už pod prvými listami, tiež ich odrežte. Rastlina získa energiu pre nové horné výhonky, kvety a plody. Postup správneho zaštipovania sme zhrnuli v nasledujúcich bodoch:

• Pripravte si ostré a čisté nožnice, prípadne si umyte ruky alebo nasaďte rukavice.

• Výhonky vetvičiek odštipujte vždy tesne nad spojom dvoch vetvičiek oproti sebe.

• Odštipujte iba časť špičky.

• Výhon aj listy zaštipujte približne 1 cm od hlavnej stonky (predídete tak zatrhnutiu povrchu stonky).

• Cieľom je ponechať na bočných výhonkoch akési pahýle.

Čas zberu sa líši v závislosti od toho, na čo papriky pestujete. Ak ich chcete použiť na priamu konzumáciu, ideálny čas zberu je august. Vtedy bývajú plody sladké a šťavnaté. Ak ich však chcete použiť skôr na varenie, zbierajte ich ešte zelené alebo zelenožlté, keď sú pevné a menej sladké. Jedlo má o to paprikovejšiu chuť a nie je presladené. Vo všeobecnosti by ste však mali papriky zbierať postupne, ako dozrievajú, a pred prvými mrazmi.

Aby ste mali bohatú úrodu a vaša práca nevyšla nazmar, je pri sadení a pestovaní papriky potrebné dodržiavať základné pravidlá, ktoré sme uviedli v tomto článku. Vyhnite sa napríklad týmto chybám:

• nedostatočné teplo,

• prievan (napríklad v skleníku pri dverách),

• nedostatočné svetlo,

• nevyštipovanie bočných výhonkov a kvetov,

• nedostatočná vlaha,

• výsev bez kvalitného hnojiva.

Škodcovia

Medzi najčastejších škodcov patrí voška rešetláková a molica (malé biele mušky). Na rastline môžete naraziť ale aj na roztoče (spoznáte ich podľa jemných pavučiniek), strapky (drobné výkaly na listoch), mínerky (na starších listoch môžete vidieť svetlé chodbičky) alebo motýľa vijačky paprikovej (často húsenice vo vnútri plodov papriky).

Proti týmto škodcom pomáhajú postreky, lepové dosky, prípadne odstránenie napadnutej časti rastliny. Vošky aj roztoče môžete skúsiť vyhnať pomocou mydlovej vody, prípravkom Mospilan 20 SP alebo ekologickými postrekmi na olejovej báze. Pri výskyte molíc odporúčame zasiahnuť čo najrýchlejšie a použiť napríklad už spomínané žlté lepové dosky.