Kompostovanie na záhrade: Ako správne založiť kompost a ako ho využiť?

Kam umiestniť nádobu

Nestačí umiestniť nádobu na prvé miesto v záhrade, ktorá vám padne do oka. Aké podmienky by mala spĺňať?

• Kontakt s pôdou: Je absolútne nevyhnutné, aby sa biomasa dotýkala pôdy. Vďaka voľnému dnu do nej budú môcť prenikať užitočné mikroorganizmy, červy a dážďovky, ktoré sa postarajú o jej pravidelné prevzdušňovanie a rýchlejší rozklad odpadu.

• Vyvýšené miesto v polotieni: Zabraňuje vzlínaniu vody z vlhkej pôdy do biomasy.

• Pozor na slnko, vietor a dážď: Rozkladajúca sa zmes organického odpadu by mala byť chránená pred priamym slnečným žiarením, vetrom a dažďom. Zatiaľ čo dážď by mohol spôsobiť hnitie biologického odpadu, slnko by ho nielen vysušovalo, ale v lete by mohlo viesť k samovznieteniu kompostu. Okrem toho vysoké teploty spôsobené priamym slnečným žiarením ničia organizmy potrebné na tvorbu humusu. Nádoba musí mať veko alebo musí byť aspoň skrytá pod strieškou.

• Celoročný prístup: Pri výbere vhodného miesta myslite aj na pohodlný prístup k nádobe. Mali by ste mať možnosť dostať sa k nej fúrikom, záhradným vozíkom alebo košom na kosenie.

• Dostatočný priestor okolo nádoby: Aby bolo možné bioodpad prevzdušňovať pomocou špeciálnej tyče alebo ho prehadzovať vidlami, musí byť okolo nádoby dostatok voľného miesta.

• Ďaleko od domu aj susedov: Premenou odpadového materiálu na humus vznikajú látky, ktoré nemusia lahodiť každému nosu. Preto v ideálnom prípade umiestnite nádobu do odľahlého kúta záhrady, kde zápach nebude obťažovať vás ani vašich susedov.  

Založenie kompostu 

Po tom, čo ste vybrali vhodné miesto, prichádza na rad úprava podkladu. Pod nádobou musí byť len čistá zemina, takže možno bude potrebné odstrániť trávu. Pre správne naštartovanie kompostovacích procesov je dôležitý nielen priamy kontakt s pôdou, ale aj prevzdušňovanie spodnej úrovne. To dosiahnete tak, že ako prvú vrstvu použijete nalámané konáre, slamu, lístie, papier, kôru alebo hobliny a otvoríte vetrací ventil. Táto vrstva by mala byť vysoká približne 25 cm. Na dno najprv položte vetvičky, potom vlhké opadané lístie alebo čerstvo pokosenú trávu atď. Premenu organickej hmoty na humus uvidíte, keď sa obsah nádoby začne do 2 dní výrazne zohrievať.

Čo naňho nie/patrí?

Patrí do kompostu vápno?

Hoci sa v minulosti do humusu pridávalo vápno, v súčasnosti sa od toho upúšťa a skôr sa to neodporúča. V biomase by sa nemalo používať v žiadnej forme. Zvyšuje totiž hodnotu pH, čo znižuje aktivitu baktérií potrebných na rozklad bioodpadu a predlžuje čas dozrievania kompostu.  

Prehadzovanie

Priebežné prehadzovanie kompostu zaistí prevzdušnenie a premiešanie všetkých zložiek, a obmedzenie zápachu. Vďaka prísunu kyslíka budú môcť správne fungovať mikroorganizmy, ktoré sú nevyhnutné pre správny rozklad biomasy. 

Zaistenie optimálnej vlhkosti

Nedostatok vlhkosti zastavuje proces rozkladu, zatiaľ čo nadbytok vlhkosti vedie k zahnívaniu - preto pri intenzívnych dažďoch biomasu posypte napríklad pilinami. Správnu vlhkosť odhalíte jednoducho - vezmite kúsok rozloženého materiálu do dlane a silno ho stlačte. Ak sa neobjavilo veľa vody a materiál zostal stlačený, máte vyhraté. Na druhej strane, aby ste zabránili jeho prílišnému vysušeniu, je vhodné ho zvlhčiť dažďovou vodou, najmä počas horúcich letných mesiacov.  

Zavolajte na pomoc dážďovky

Existuje špeciálne vyšľachtený druh dážďoviek, ktorý si rád zgustne na biologickom odpade z kuchyne aj záhrady. Obzvlášť užitočné sú v uzavretých plastových nádobách tzv. vermikompostéroch, ktoré sú vhodné ako do záhrady, tak aj v menších vyhotoveniach do bytu.  

Triedenie odpadu - čo kam patrí?   Domáce kompostovanie

Kompostovanie na jeseň a v zime

Na jeseň sa snažte dať do kompostéra toľko biologického odpadu, koľko sa len dá. Čím viac ho pripravíte na zimu, tým lepšie, pretože zohriata biomasa sa stane útočiskom pre aeróbne baktérie, dážďovky a pôdne organizmy na celú zimnú sezónu. Ani počas chladnej zimy sa proces rozkladu v nádobe nezastaví, preto by vám triedenie organického odpadu nemalo byť ľahostajné.

Biomasu nikdy nerozhrabávajte a novo pridaný materiál len ľahko prehrabte s vrchnou vrstvou. Okrem toho, že by ste tým spomalili rozklad jednotlivých zložiek, unikalo by z neho aj teplo a plyn, ktoré vytvárajú stabilné prostredie pre toľko užitočné mikroorganizmy. Ideálne je použiť nerezový, špirálovito zatočený prevzdušňovač humusu, tzv. aerátor, s ktorým dostanete kyslík do vnútorných častí biomasy bez vystavenia mikroorganizmov prudkým zmenám teplôt.

Využitie: Od záhrady po kvetináč

O tom, že je hnojivo z vlastnej záhradky hotovým pokladom, už viete. Poznáte však aj najčastejšie spôsoby jeho využitia?

• Mulčovanie: Použite ho ako mulč okolo rastlín. Vďaka nemu bude pôda lepšie absorbovať vodu, udržiavať živiny a bude odolnejšia voči rastu burín.

• Hnojenie: Živiny obsiahnuté v humuse nadšene uvíta celá záhrada. Zapracujte ho skoro na jar k ovocným stromčekom (ešte pred vyrašením prvých púčikov) alebo do zeleninových záhonov.

• Zlepšenie kvality pôdy na záhrade: Zmiešajte ho s hutnou záhradnou pôdou, ktorá sa ťažko odvodňuje. Výsledkom bude uvoľnenie štruktúry pôdy, ktorá uľahčí koreňom rastlín prenikať do väčšej hĺbky.

• Pri zakladaní nových záhonov: Pridajte ho do jamy alebo kvetináča pri výsadbe nových rastlín. Substrát bude zadržiavať viac vody a korene rastliny sa dostanú hlbšie.

• Pri presádzaní: Presun do väčšieho kvetináča alebo na iné stanovište v záhrade býva pre rastlinu náročný. Pridaním trochu bio hnojiva podporíte jej rast na novom mieste.

• Kompostový výluh: Zmiešaním humusu vo vode získate veľmi výživné tekuté hnojivo. Vďaka nemu budú rastliny silnejšie a rýchlejšie porastú.

• Podpora biologickej aktivity: Hnojivo obsahuje mikroorganizmy, ktoré sú pre pôdny ekosystém mimoriadne prospešné.  

Starostlivosť o stromy a kríky