Základné techniky kresby ceruzkou ❤️ Frotáž, tieňovanie aj šrafovanie

Obsah článku

Ako začať kresliť ceruzkou?
Základné výtvarné techniky kreslenia ceruzkou
Techniky vytvárania textúr
Tvrdosť ceruzky (B, HB, F, H)
Pomôcky na kreslenie
Odporúčaná literatúra o kreslení

Ako začať kresliť ceruzkou?

Kombinujte ceruzky s rôznou tvrdosťou – lepšie sa vám s nimi bude modelovať priestor.
Základy kreslenia ceruzkou začnite trénovať na jednoduchých tvaroch ako napr. kvety a ovocie.
Kreslite s jemným tlakom na ceruzku, čo vám umožní pridávať tmavšie odtiene pri tieňovaní. S jemným obrázkom sa dá ešte pracovať a prípadne ho prerábať.
Dodržujte správne proporcie predmetov aj postáv. Na to vám poslúži prerozdelenie obrázku na viacero menších častí pomocou tenkých pomocných čiar.
Experimentujte s textúrami aj výtvarnými technikami. Vyskúšajte šrafovanie, bodkovanie, lineárnu kresbu alebo frotáž. Naučte sa perspektívu. Bez nej vaše kresby nezískajú trojrozmernosť a realistický vzhľad.
Vyskúšajte rôzne podklady – napríklad recyklované, farebné, čierne, ručne vyrábané alebo akvarelové papiere (za studena listované majú výraznejšiu štruktúru).

Najčastejšie námety pre začiatočníkov

Začiatočníci a mierne pokročilí sa najčastejšie venujú kresleniu nasledujúcich objektov:

Portrét, postava a busta: zoznámenie sa so základmi anatómie a telesných proporcií.
Zátišie: Na začiatku si vyberte niečo jednoduché, napríklad pomaranč, hrušku alebo jablko, na ktorom sa dá perfektne trénovať tieňovanie.
Kresba podľa fotky alebo obrázku: Vybraný objekt prekreslite čo najpresnejšie.

Základné výtvarné techniky kreslenia ceruzkou

Šrafovanie (hatching): krížové aj objemové

Šrafovanie je najzákladnejšou technikou kreslenia, ktorá je založená na kreslení kratších čiar vedľa seba (rovnobežne) alebo cez seba (v riadkoch a stĺpcoch). Ak sa čiary kreslia kolmo na seba, hovoríme o krížovom šrafovaní (cross-hatching). Hustotu jednotlivých čiar možno meniť rozostupom medzi nimi - čiary blízko seba budú vytvárať tmavé oblasti na kresbe, zatiaľ čo čiary vzdialenejšie od seba sa postarajú o svetlejšie miesta. Pri jednoduchom šrafovaní sa používajú rovné čiary a objemové šrafovanie sa zameriava na sledovanie oblých línií.

Bodkovanie (stippling)

Bodkovanie je veľmi zaujímavou a peknou technikou vhodnou najmä pre trpezlivých výtvarníkov. Linky aj tieňovanie sú tvorené iba pomocou drobných bodiek, pričom tu platí rovnaké pravidlo ako pri ostatných technikách – čím hustejšie je pokrytie jedného úseku bodkami, tým bude pôsobiť tmavšie.

Bodkovať môžete grafitovými ceruzkami alebo čiernymi jemnými fixkami (tzv. fine linermi). Začnite napríklad tak, že si ceruzkou jemne načrtnete na papier akýkoľvek motív, ktorý potom rozdelíte na svetlé, tieňované a tmavé oblasti. Svetlé oblasti vybodkujte len riedko, zatienené miesta o niečo hustejšie a tmavé oblasti najhustejšie (alebo ich môžete úplne vyfarbiť).

Na túto techniku sa vám budú hodiť najmä fixky s hrotmi rôznych veľkostí. Na tmavšie odtiene zvoľte hroty hrubé 0,2 mm a na svetlejšie odtiene zvoľte najjemnejšie hroty s hrúbkou 0,05 a 0,03 mm.

Rozptýlená kresba (črtanie, scribbling)

Rozptýlená kresba, známa aj pod anglickým názvom „scribble“, je jednou z najuvoľnenejších kresliacich techník. Ide o voľné skicovanie po papieri bez presného ukončenia. Čím viac budete po určitom mieste čmárať a skicovať, tým tmavšieho odtieňa v danej oblasti dosiahnete.

Techniky vytvárania textúr

Frotáž

Frotáž je nepravou grafickou technikou, ktorá spočíva v prenášaní reliéfnej štruktúry na papier. Môže ísť o prenos nerovného povrchu s výraznou textúrou, ako je hrubá omietka múru, kameň, drevená doska, betónový chodník, vlnitý kartón, listy alebo kôra stromov, strúhadlo, hrubý šmirgľový papier či čipka.

Princíp spočíva v priložení papiera na reliéf a následnom rovnomernom prechádzaní mäkkou ceruzkou, uhlíkom, voskovkami a farbičkami po celej ploche zakrytého reliéfu. Výsledkom je jeho odtlačok prenesený na papier.

Jemnejšia podkladová štruktúra si vyžaduje papier nižšej gramáže (hodvábny, kancelársky papier), zatiaľ čo papier vyššej gramáže (štvrtka, akvarelový papier) je vhodný na hrubší reliéf. Technika frotáže je veľmi obľúbená aj u detí.

Tieňovanie: pregumovanie, vrstvenie a roztieranie

Klasické tieňovanie ceruzkou je technika, ktorú zaviedli majstri renesancie. Pozostáva z jemného tieňovania plôch pomocou čiar, pričom intenzita jednotlivých oblastí závisí od ich hustoty, vrstvenia a tlaku na ceruzku. Do tieňovania sa môžete pustiť aj prostredníctvom šrafovania rovnobežnými či na seba kolmými čiarami (krížové šrafovanie). Tieňovanie využijete, ak chcete svojim náčrtom, karikatúram a kresbám dodať realistický vzhľad. Dodá im kontrast, hĺbku, charakter a dojem pohybu.

Zásady tieňovania ceruzkou

Používajte najmäkšiu ceruzku, ktorú máte k dispozícii. Bude sa ľahšie rozotierať a bude vytvárať mäkké okraje.
Ceruzku držte takmer horizontálne k papieru (naplocho). Nekreslite hrotom ceruzky - mohol by zanechávať ostré línie.
Používajte silný zdroj svetla, vďaka ktorému jasne uvidíte kontrast medzi svetlými a tmavými (zatienenými) oblasťami.
Voľte papier, ktorý nie je príliš hladký (napr. kancelársky) ani hrubý (napr. za studena lisovaný akvarelový papier s výraznejšou štruktúrou). Ideálnou voľbou je papier špeciálne určený na kreslenie, prípadne akvarelový papier (za tepla lisovaný s hladkou štruktúrou).
Najjednoduchšími motívmi pre začiatočníkov sú gule a jablko.

Ako tieňovať ceruzkou? (návod)

Vytvorte si os kresby: Predmet musí byť nehybný a so stabilným zdrojom svetla. Môžete si ho aj vyfotografovať a jeho obrázok vytlačiť v čiernobielom prevedení. Vďaka tomu získate lepšiu predstavu o prítomnosti tieňov na objekte aj okolo neho.
Uvedomte si zdroj svetla a rozloženie tieňov: Prezrite si objekt kresby a zistite, ktoré miesta sú najsvetlejšie (najbližšie svetlu) a naopak najtmavšie (najďalej od svetla). Prezrite si aj rôzne odrazy a lesky – v závere kresby je vhodné použiť plastickú gumu na korekciu a zosvetlenie výkresu. Nezabúdajte tiež na to, že každý predmet vrhá tieň, ktorý je taktiež nutné do kresby zakomponovať.
Spôsob tieňovania: Vyberte si techniku, ktorú použijete na svoju kresbu. Jednosmerné tieňovanie (mnoho rovnobežných čiar) sa hodí na hladké objekty bez textúry, akými sú napríklad vlasy. Tieňovať môžete aj technikou krížom krážom, keď kreslíte malé písmená "x". Touto technikou kresbu stmavíte a zároveň jej dodáte textúru. Namiesto písmena "x" môžete tiež vytvárať malé, vzájomne sa prekrývajúce krúžky. Aj tu platí pravidlo, že čím sú krížiky alebo krúžky ďalej od seba, tým bude dané miesto svetlejšie.
Začnite kresliť: Na začiatku nechajte svetlé oblasti biele. Postupne obrázok stmavujte pridávaním ďalších (tenkých) vrstiev tieňov. Neobkresľujte kontúry objektu, len prehlbujte tiene.
Rozotrite to: Vytieňované miesta rozmažte pomocou papierových roztieradiel do stratena. Použiť môžete aj prsty alebo vatovú tyčinku na čistenie uší, ale nemusia byť také presné a pohodlné ako papierové roztieradlo. Držte ju rovnako ako ceruzku a zo začiatku na ňu tlačte iba zľahka, aby ste si osvojili potrebný grif.
Rozjasnite kresbu gumou: Na presvetlenie svetlých miest vám najlepšie poslúži plastická guma, ktorú je možné vytvarovať podľa potreby. Viac informácií k nej si môžete prečítať v sekcii Pomôcky na kreslenie.

Lineárna kresba

Lineárna kresba je ideálna nielen pre začiatočníkov, ale aj pokročilých, ktorí si chcú precvičiť svoje pozorovacie schopnosti. Nejde však o obyčajnú obrysovú kresbu – obrys (kontúra) je ohraničujúcou líniou, ktorá sa hojne využíva napríklad v ilustrácii.

Pri lineárnej kresbe sa plochy vytvárajú s využitím rôznych druhov čiar, čím je možné dosiahnuť ich rôzne štruktúry. Je pre ňu typický efekt zvlnenej línie, pričom o svetle a tieni vypovedá zosilnenie alebo naopak zoslabenie nakreslených línií.

Tvrdosť ceruzky (B, HB, F, H)

Výberu vhodnej ceruzky na kreslenie je potrebné venovať dostatočnú pozornosť - nestačí siahnuť po prvej ceruzke, ktorá sa vám dostane do ruky. Pigment každej tuhy závisí od obsiahnutého množstva grafitu a spevňujúceho ílu. Tuha s vyšším obsahom grafitu je mäkšia a s výraznejšou stopou, zatiaľ čo tuha s vyšším obsahom ílu je pre svoju tvrdosť a slabšiu stopu vhodná skôr na technické kreslenie a geometriu.

Európske značenie tvrdosti

Každá ceruzka disponuje označením stupňa tvrdosti. V rámci európskeho označenia rozlišujeme tvrdosť označovanú číslom 1–10 v spojení s nasledujúcimi písmenami:

B (black) – čierny,
H (hard) – tvrdý,
F (firm) – pevný.

Platí, že čím vyššie je číslo na ceruzke v kombinácii s písmenom B, tým je tuha mäkšia a jej stopa intenzívnejšia. Mäkšie tuhy sú spojené s písmenom B a tvrdšie s písmenom H. Prechodné označenie je HB a F. A ktorú z nich si vo finále vybrať? Najlepšie urobíte, ak si zaobstaráte celé súpravy grafitových ceruziek s rôznymi tvrdosťami tuhy, z ktorých si budete môcť vybrať tú, ktorú v danom okamihu budete najviac potrebovať.

Školské značenie tvrdosti

Pamätáte si na označovanie školských ceruziek číslami 1, 2 a 3? Toto rozdelenie nájdete v papiernictvách dodnes. Ceruzka č. 1 zodpovedá mäkkej ceruzke B a je vhodná na kreslenie. Ceruzka č. 2 zodpovedá stredne tvrdej ceruzke HB a je určená na bežné písanie, zatiaľ čo č. 3 označuje tvrdú ceruzku H a vďaka svojej nevýraznej stope je vhodná na rysovanie.

Vlastnosti a značenie ceruziek v kocke

Tvrdé: Majú veľmi jemnú stopu, nedrobia sa a práca s nimi je precízna a čistá. Ide o označenie 10H–2H.
Prechodné: Sú najuniverzálnejšie, vykazujú určitú mäkkosť a ich stopa je stále relatívne jemná. Nájdete ich pod označením HB a F.
Mäkké: Najčastejšie sa využívajú na výtvarné potreby vďaka mäkkej tuhe a intenzívnej stope. Na rozdiel od tvrdých ceruziek majú tendenciu sa drobiť, lámať a rozmazávať. Označujú sa v rozmedzí 2B–10B.

Pomôcky na kreslenie

Kresliace nástroje alebo čím je možné kresliť

Kresba je samostatná výtvarná disciplína, ale slúži aj ako prípravná fáza pre maľbu a iné techniky. Od maľby sa líši lineárnymi ťahmi kresliacim nástrojom, ktorým môžu byť:

Grafitové ceruzky: Ich náplň je vyrobená z grafitu a možno ju zakúpiť v rôznych stupňoch tvrdosti. Na začiatku je vhodné siahnuť po súprave obsahujúcej ceruzky od 8B do 2H.
Pastelky: Používajú sa rovnako ako grafitové ceruzky, ale ich stopa je jemnejšia a sú dostupné v mnohých farebných odtieňoch. Zaujímavou alternatívou sú akvarelové pastelky, ich stopa je mäkšia a je možné ich rozmývať štetcom.
Uhlíky na kreslenie, červené: Majú veľmi výraznú značku a sú vhodné na veľkoformátový papier, napríklad na figurálne kresby v životnej veľkosti. Uhlík na papier nepriľne v takej miere ako ostatné prostriedky, vďaka čomu ho možno rozmazávať a vytvárať nenápadné prechody.
Rôzne druhy pastelov: Tvrdé pastely možno orezať do špičky na detailné kreslenie. Mäkké suché pastely sú prašné, krehké, ľahko sa rozotierajú a drobia na prášok. Dajú sa kúpiť aj vo forme ceruziek. Vytvárajú jemnú až zamatovú kresbu, ktorú je potrebné priebežne fixovať fixatívom. Olejové pastely sú priľnavejšie k podkladu a nedrobia sa. Do olejovej kresby môžete zasahovať terpentínom.
Tuš, atrament: Možno ich aplikovať redisperom (s vymeniteľnými násadkami), technickým alebo kaligrafickým perom, husím brkom, obyčajnou špajdľou a exotickým bambusovým perom. Túto techniku si obľúbili najmä veľmi trpezliví a starostliví kresliči.
Popisovače, perá, (fine) linery: Sú k dispozícii v mnohých farbách a šírkach hrotu. Práca s nimi je rýchla a presná, niektoré môžu byť aj vodoodolné.

Ostatné pomôcky

Guma (bežná, plastická, elektrická)

Pri kreslení sa zvyčajne nezaobídete bez kvalitnej gumy. Hoci niektorí výtvarníci bežnú gumu zavrhujú, na súčasnom trhu nájdete množstvo naozaj kvalitných kúskov, ktoré vám nezničia papier ani nerozmažú grafitovú stopu na papieri. Tak či tak sa budete musieť počas svojho tvorenia vysporiadať s drobným neporiadkom, pretože sa guma pri používaní drobí.

Najväčšiu obľubu si medzi umelcami získala plastická guma, známa aj pod názvom plastická guma. Na rozdiel od bežnej gumy sa nedrobí, takže po nej na stole nezostáva žiadny odpad - znečistenú gumu jednoducho vyhodíte. A čo viac, môžete ju vyformovať do ľubovoľného tvaru, čím sa s ňou dostanete aj k tým najmenším detailom vášho umeleckého diela. Môžete ju tiež nakrájať alebo natrhať na menšie kúsky a používať vždy len jeden z nich do doby, kým sa neznečistí. Plastická guma nenarušuje povrch papiera a môžete s ňou účinne zosvetľovať vybrané miesta pri tieňovaní.

Za vyskúšanie stojí aj elektrická guma v ceruzke, s ktorou je možné pracovať veľmi detailne.

Fixatív (sprej zabraňujúci rozmazaniu kresby)

Kresba sa pri suchých technikách ľahko rozmazáva. Platí, že čím mäkšia je tuha, tým vyššie riziko rozmazania kresby u nej hrozí. Mäkká ceruzka, uhlík či suché pastely sú na to preto veľmi náchylné a je vhodné fixovať kresbu postupne po jednotlivých vrstvách. Špeciálny fixačný sprej použite aj po finálnom dokreslení. Nielenže kresbu ochráni pred rozmazaním, ale taktiež výrazne predĺži jej životnosť.

Strúhadlo

Bez strúhadla to jednoducho nepôjde. Ceruzky musíte udržiavať ostré a strúhať ich čo najčastejšie. Najmä na kreslenie detailov ich budete mať v ruke častejšie, ako si myslíte. Na trhu existuje množstvo druhov - klasické školské, elektronické, a dokonca aj strúhadlo s nastaviteľným spôsobom strúhania (od dlhého po krátky hrot). Na krehké médiá, ako je pastel alebo uhlík v ceruzke, sa dajú zakúpiť špeciálne navrhnuté strúhadlá.

Blender

Blender je šikovný pomocník, ktorý vám poslúži naroztieranie ceruzky a miešanie pasteliek. Predáva sa ako roztieracia tyčinka (papierová tierka), ktorá sa používa na roztieranie uhlov a suchých pastelov, a tiež na tieňovanie mäkkými grafitovými ceruzkami. Odporúčame vám ich mať doma niekoľko – zvlášť na svetlé a tmavé odtiene. Pokiaľ sa terka zašpiní, očistite ju o brúsny papier.

Blender môže vyzerať aj ako biela pastelka bez pigmentu, vďaka ktorej dosiahnete hladké prelínanie farieb pasteliek a zjednotenie ich stopy. Dokáže zjemňovať a miešať prechody farieb medzi sebou a súčasne uhladzuje povrch kresby, keď nie sú viditeľné ťahy pastelkou. Miešacie fixky obsahujú tekutinu (bez pigmentu), pomocou ktorej možno ľahko vytvoriť farebné prechody medzi jednotlivými odtieňmi. Najčastejšie sa používa pri práci s akvarelovými pastelkami.

Papier

Papier voľte s ohľadom na jeho základné vlastnosti, ktorými sú:

Štruktúra: Uprednostňujte kusy s jemnou zrnitosťou (médium) a úplne sa vyhýbajte lesklým papierom, na ktorých sa pigment nedokáže udržať a stopa je tak veľmi slabá. Môžete experimentovať aj s hrubšou štruktúrou. V prípade, že budete svoje diela skenovať do elektronickej podoby, voľte jemnejší a hladší povrch papiera.
Gramáž: Na rýchly náčrt vám postačí jednoduchý skicár s 90 g/m², zatiaľ čo pre náročnejšie kresby siahnite po hrubších kartónoch. Vyššiu gramáž voľte aj v prípade kombinovania s niektorou z mokrých techník (tuš, akvarel), a to minimálne 250 g/m².
Rozmer: Používajte papier formátu A3 alebo A2, ktorý vás svojou veľkosťou nebude priestorovo príliš obmedzovať.
Obsah kyselín: Vyberajte ACID free papier bez obsahu kyselín, ktorý má dlhšiu životnosť a pôsobením času nekrehne a nežltne.